O nás

Filozofia

Kúpele Sliač

V dnešnej dobe plnej supermodernej techniky a špičkových technológií sa ľudia stále viac vracajú k tomu čo nás všetkých obklopuje už milióny rokov a zatiaľ ani tá najmodernejšia technika ju nedokázala nahradiť a nájsť odpovede na všetky jej procesy. Áno, je to príroda. Jej procesy, zákonitosti a fungovanie sa zatiaľ nepodarilo do detailov pochopiť ani najlepším vedcom na celej planéte. Jej vplyv na ľudí pociťujeme v rôznych podobách a vieme, že jej sila je obrovská. Jej schopnosť regenerácie nám vyráža dych. Tak ako dokáže regenerovať samú seba, rovnakou silou dokáže nezištne pomôcť a liečiť aj nás ľudí, ktorí sa k nej často správame neúctivo. V Kúpeľoch Sliač si prírodu a jej dary vážime nadovšetko a práve preto je našou hlavnou filozofiou:

Harmónia tela a duše v jedinečnom spojení človeka s prírodou a jej unikátnymi liečivými zdrojmi.

Obrovskú silu liečivých prameňov Kúpeľov Sliač pocítilo už tisíce spokojných hostí. Z tých najznámejších vyberáme Jána Cikkera, ktorého sliačske liečivé pramene prinavrátili k životu a do života:

„Ja som sa vlastne narodil dvakrát. Prvý raz v roku 1911 v Banskej Bystrici, druhý raz na Sliači v roku 1958, keď už na moju chorobu žiadne lieky nezaberali, keď som už i ja, ktorý som tak dúfal, že sa uzdravím, prestal veriť. Bol to zvláštny, radostný, víťazný pocit, keď som znova vykročil k životu a do života.“
Ján Cikker

História a architektúra

Medzi historicky najzaujímavejšie obce na Pohroní patrí kúpeľné mesto Sliač. História Sliača sa začala písať v druhom storočí nášho letopočtu. Archeologický výskum dokázal prvotné osídlenie Slovanmi, o čom svedčia viaceré archeologické vykopávky. Od stredoveku sa dejiny Sliača viažu na pôvodné osady – Hájniky a Rybáre, ktoré existovali samostatne až do vzniku obce Sliač v roku 1959.

Dnešné Kúpele Sliač sú známe už vyše 770 rokov vďaka liečivým účinkom unikátnych minerálnych prameňov. Pozoruhodné termálne a minerálne pramene uprostred močaristých lúk a strání nad dedinou Rybáre vzbudzovali už v dávnych časoch záujem nielen okolitého ľudu, ale i učencov a pisateľov. Nevysvetliteľná príčina náhleho uhynutia vtákov a zvierat v okolí prameňov vzbudzovala záujem poverčivého ľudu. Voľný kysličník uhličitý, ktorým bolo celé okolie prameňov zamorené, bol dlho tajomstvom i pre učencov dávnych čias.

Medzi ľudmi kolovala povesť, že tam, kde sa dnes nachádzajú kúpele, bola kedysi jama s teplou vodou, v ktorej raz staršia žena, trpiaca na vodnatieľku, namáčala ľan. Nohy ponorené do vody jej vraj po vyjdení z jazierka odpuchli. Toto potom opakovala dovtedy, kým sa úplne nevyliečila. Takto nejako sa rozšírila správa, že rybárska voda má liečivú silu.

Najstaršia písomná zmienka o sliačskych prameňoch pochádza z roku 1244, z čias kráľa Bela IV., keď bol Zvolen povýšený na slobodné kráľovské mesto. Pri opise jeho okolia sa spomínajú aj minerálne pramene, ktoré miestni obyvatelia vtedy nazývali Teplicami. Podľa súdobej literatúry začali prví hostia prichádzať do rybárskych kúpeľov za účelom osvieženia, ale aj liečenia už v druhej polovici 17. storočia. Až v 18. storočí boli oficiálne uznané za liečivé.

Ich rozvoj prebiehal vďaka ich dobrej povesti veľmi rýchlo. Vyrástli desiatky nových budov, zvelaďovali sa parky a záhrady, pribúdali tisícky spokojných návštavníkov. Ich meno sa šírilo i za hranice Uhorska a potvrdzovalo sa stále platné „Vaše srdce sa cíti najlepšie na Sliači...“.

Architektúra

Prvý kamenný jednoposchodový kúpeľný dom bol v kúpeľoch postavený v roku 1818. V jeho vnútri sa nachádzali štyri bazény. Napĺňané boli dreveným žľabom priamo z Kúpeľného prameňa a bez ďalšieho neprirodzeného zásahu sa využíval na všetky liečebné a rehabilitačné účely. Okrem toho tu bol postavený už aj prvý kúpeľný hotel pre cezpoľných hostí – Buda, dnes známy pod názvom Bratislava. Hotel Bratislava sa podujala v roku 1812 vybudovať Zvolenská župa. Išlo o modernú, pôvodne jednoposchodovú budovu s dvadsiatimi štyrmi izbami, jednou sálou, dvomi kuchyňami a štyrmi špajzami. Druhé podlažie bolo dostavané v roku 1889 a o dva roky neskôr bola Buda vo výške prvého poschodia prepojená drevenou terasou s hotelmi Pešť (neskôr Detva) a Hungária (neskôr Slovensko). Bratislava je najstarším kúpeľným hotelom na Sliači, ktorý zároveň stál pri kolíske zrodu svetoznámych sliačskych kúpeľov.

KH PALACE***

V dobe výstavby komplexu budov Palace boli Kúpele Sliač malým kúpeľným mestečkom. V roku 1922 ich kúpil československý štát. Komplex nových budov hotela Palace navrhol pražský architekt Rudolf Stockar. Projekt sa týkal komplexu reštauračných a spoločenských miestností situovaných na okraji celého kúpeľného komplexu. Architekt ďalej riešil kúpeľné centrum a regulačný plán kúpeľov. Z týchto plánov sa však uskutočnilo len torzo. Neskôr sa musel projekt prepracovať, keďže došlo k objednávke aj hotelovej časti. Vznikla tak 240 m dlhá funkcionalistická budova, ktorú dnes vnímame ako jeden celok, a ktorá sa súčasne stala hlavnou budovou kúpeľného areálu.

Komplex pozostáva z ubytovacej časti, jedální, kaviarní a služieb. Autor kládol pri výstavbe a zariaďovaní dôraz na funkčnosť priestorov, všetko premyslel do dôsledkov – od nábytku až po kanvicu na kávu. Aj napriek nedodržaniu pôvodných plánov je toto dielo architektonicky vysoko cenené. Ako významnú stavbu si ho všimla už v dobe jeho vzniku aj odborná verejnosť. Časopis Slovenský staviteľ mu venoval v roku 1932 samostatné číslo.

V súčasnej dobe je celý komplex Kúpeľného hotela Palace zaradený do registra pamiatok funkcionalistickej architektúry DOCO-MOMO. Je považovaný za jedno z vrcholných diel Rudolfa Stockara. Od roku 1998 je komplex Palace vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V čase svojho vzniku patril Kúpeľný hotel Palace k najluxusnejším kúpeľným zariadeniam v republike. Od ukončenia stavby do dnešnej doby neprešiel komplexnou rekonštrukciou a preto je možné v ňom nájsť veľa pôvodných historických prvkov – od pôvodných okien až po nábytok.

Prírodné liečivé zdroje

Vo svete nenájdete miesto, na ktorom by vyvierali, tak ako v Kúpeľoch Sliač, minerálne pramene prirodzenej izotermickej teploty s vysokým obsahom kysličníka uhličitého.  Izotermická teplota 33,2°C, a maximálna koncentrácia CO2 robia kúpele miestom tak jedinečným, že pacienti pociťujú priaznivé účinky už počas pobytu.

Prameň Kúpeľný vyviera priamo pod Kúpeľným domom, a bez akéhokoľvek ďalšieho umelého zásahu sa využíva na všetky liečebné účely. Jeho voda je síranovo-hydrouhličitá, horečnato-vápenatá s vysokým obsahom kysličníka uhličitého (CO2), izotermickej teploty 33,3 °C. Výdatnosť prameňa je za sekundu: cca 5 litrov vody a 10 litrov žriedlového plynu. Vzhľadom na obsah CO2 a inertných plynov je náš prírodný žriedlový plyn výnimočný a lekársky veľmi cenený, keďže jeho vplyv na organizmus je bezkonkurenčný. Kúpele Sliač sú jediné na Slovensku, ktoré využívajú na liečbu prírodný a nie medicínsky žriedlový plyn.

Prameň Štefánik (v minulosti Jozef) je najstudenším prameňom s vysokým obsahom kysličníka uhličitého a železa. Je vhodný na podporu trávenia a chudokrvnosti. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1595. Pôvodné pomenovanie dostal podľa arcikniežaťa Jozefa Habsburgského, ktorý sa tu liečil. V druhej polovici 19. storočia plnili vodu tohto prameňa do fliaš a ako liečivú ju predávali po celom Rakúsko-Uhorsku.

Prameň Bystrica (pôvodne Dorothea) je odporúčaný pri ochoreniach žalúdka. Pôvodne išlo iba o obyčajnú studňu, na povrchu opatrenú zábradlím. Kúpeľní hostia a iní návštevníci si z nej naberali vodu tým spôsobom, že pohár uviazaný na dlhej šnúrke spúšťali do studne. Neskôr postavili nad prameň pumpu, ktorou sa voda čerpala a studničné dievčatá ju podávali hosťom.

Prameň Lenkey napomáha pri ochoreniach štítnej žľazy a očí. Najstaršia písomná zmienka o ňom pochádza z druhej polovice 15. storočia. Až do povrchových úprav boli výpary prudko jedovatými a nebezpečnými, pretože prameň vyvieral v uzavretom priestore malej jaskyne, čím vznikla silná koncentrácia oxidu uhličitého.

Prameň Adam slúži na liečbu ochorení močového mechúra. V roku 1834 prameň upravil prírodovedec a milovník sliačskej prírody Acacius Lenkey.

Indikácie, ktoré liečime pre poistencov (VšZP, Dôvera, Union)

I.    Onkologické ochorenia
II.     Choroby obehového ústrojenstva
VII.     Choroby pohybového ústrojenstva
XI.    Ženské ochorenia


Kúpele plnia nenahraditeľnú úlohu tak v liečbe chronických ochorení, ako aj nepredvídateľných príhod. Slúžia aj ako skvelá prevencia vážnejšieho ochorenia avšak väčšina ľudí úlohu kúpeľov podceňuje a dôveruje radšej farmaceutikám, ktoré majú mnoho vedľajších účinkov a v porovnaní s kúpeľnou liečbou sú v konečnom dôsledku aj finančne náročnejšie. Kúpele často bývajú až poslednou voľbou v liečbe, keď už všetko ostatné zlyhalo. Nepodceňujte silu prírodných liečivých zdrojov, ktoré sú už niekoľko storočí považované za jedinečné a unikátne.

Areál

Kúpele Sliač tvorí veľkorysý areál s rozlohou 46 ha. Dominantnou stavbou areálu kúpeľov je národná kultúrna pamiatka, Kúpeľný Hotel Palace***, ktorý je postavený v duchu funkcionalizmu významným českým architektom Rudolfom Stockarom. Komplex obsahuje kaviareň, 2 jedálne, 1 reštauráciu, divadlo s kapacitou 350 osôb, Spoločenskú dvoranu s barom a samozrejme lôžkovú časť s 376 lôžkami. V areáli kúpeľov sa ďalej nachádzajú dva kúpeľné domy, termálne kúpalisko, tenisové kurty a anglický park voľne prechádzajúci do  rozsiahleho lesoparku. Lesopark je udržiavaný a najmä v letných mesiacoch disponuje farbami všetkých odtieňov. Nachádzajú sa v ňom turistické, tzv. Srdiečkové trasy, ktoré sa kľukatia okolo celého areálu. V kúpeľnom parku môžete vidieť ojedinelé druhy drevín a krovín, ktoré nikde inde na Slovensku v takých počtoch voľne nerastú. Prechádzky pod topoľovými a lipovými alejami si môžete spríjemniť oddychom pri kaskádových jazierkach alebo pozorovaním miestnej fauny. Historický vývoj parku súvisí s vývojom kúpeľov, keď pri budovaní kúpeľných objektov boli priestory medzi nimi a v ich okolí upravené do pravidelného parku. Areál Kúpeľov Sliač pôsobí ako balzam na dušu. Podarí sa Vám v ňom načerpať pozitívnu energiu z prírody a zároveň pocítite neskutočný pokoj, ktorý prispeje k Vašej harmónií tela a duše.

Dokumenty na stiahnutie

Mapa areálu ( 0,63 MB)

Známe osobnosti v kúpeľoch

V Kúpeľoch Sliač sa v priebehu rokov liečilo a doliečovalo mnoho významných osobností. Mnohí z tých, ktorí Kúpele Sliač navštívili, tu istý čas pôsobili. Mnohým sliačske kúpele nielenže vrátili stratené zdravie, ale ich aj inšpirovali k vytvoreniu vzácnych diel. Ďalším zase dodali sily do novej tvorivej práce.

Popredný slovenský hudobný skladateľ a pedagóg, predstaviteľ slovenskej hudobnej moderny Ján Cikker navštevoval Kúpele Sliač pravidelne od roku 1958, keď ho zachvátila ťažká choroba. Chodil sa sem nielen liečiť, ale aj tvoriť. Cítil sa tu ako doma. Z vďaky za vyliečenie venoval sliačskym kúpeľom operu Mister Scrooge.

Ján Cikker

„Ja som sa vlastne narodil dvakrát. Prvý raz v roku 1911 v Banskej Bystrici, druhý raz na Sliači v roku 1958, keď už na moju chorobu žiadne lieky nezaberali, keď som už i ja, ktorý som tak dúfal, že sa uzdravím, prestal veriť. Bol to zvláštny, radostný, víťazný pocit, keď som znova vykročil k životu a do života. Sliač a jeho voda už neoddeliteľne patria ku mne a môjmu životu. Už nemôžem byť bez tohto prostredia, bez sliačskeho pohladenia, bez sliačskeho náručia.“

Česká spisovateľka a zberateľka ľudovej slovesnosti Božena Němcová, získala podľa povery počas liečenia v sliačskych kúpeľoch námet pre svoju rozprávku „Soľ nad zlato“, ktorej príbeh jej vraj vyrozprávala miestna stará slúžka. Podnetné inšpirácie objavila aj pre koncipovanie diela „Podhorská věsnice“. Už pri svojej prvej návšteve ju kúpele na Sliači očarili. Svojej priateľke hneď na začiatku pobytu napísala: „Sliačska koupel mi dobře svědčila, ačkoliv jenčtyťikrát jsem se koupala. Vubec mi ten den samoty tam byl tuze, tuze milý. A když jsem ležela pod akacii na vršku a dívala se do té překrásné krajiny dolu k Hronu, nepřála jsem si nic jiného, než míti Vás po boku...“ (Listy B. N., Praha 1952).

V rokoch 1885 – 1886 navštívila sliačske kúpele srbská kráľovná Natália s korunným princom Alexandrom, dvornými dámami, vlastným lekárom a služobníctvom. Ubytovaná bola v dnešnom hoteli Detva, kde obývala 8 izieb a mala vlastnú kuchyňu. Pred jej príchodom dali vyrobiť špeciálnu medenú vaňu od majstrov z Banskej Štiavnice. 

V lete 1855 sa v sliačskych kúpeľoch liečila arcikňažná Hildegarda, manželka poľného maršala Albrechta Habsburského. Bývala v dome pani Tökölyovej, známy ako Amalienhof.  Jej manžel dal na znak vďaky Kúpeľom Sliač počas jej osemtýždňového liečebného pobytu postaviť kaplnku pri pitných minerálnych prameňoch, ktorá nesie jej meno dodnes.

Medzi ďalšie významné osobnosti patrili: uhorský panovník Matej Korvín, polyhistor Matej Bel, palatín Jozef Habsburský, srbská kráľovná Natália, maďarský revolucionár Lajos Kossúth, rakúsky dramatik a básnik Franz Grillparzer, básnici – Ján Kollár, Andrej Sládkovič, P. O. Hviezdoslav; rímskokatolícki kňazi – Štefan Záhorský, Jozef Kačka; literárny vedec a kultúrny pracovník Dr. Jozef Škultéty, básnik a literárny kritik Dr. Štefan Krčméry, spisovateľky – Terézia Vansová, B. S. Timrava, E. M. Šoltésová, Štefánia Pártošová; poetka Ľudmila Podjavorinská, spisovatelia – Ferdinand Gabaj, Ján Smrek, Pavol Horov, Mikuláš Huba, Janko Jesenský, J. C. Hronský; francúzsky spisovateľ René Picard, kambodžský princ Norodom Sihanuk, český komik Vlasta Burian, politik a kňaz Jozef Tiso, prvý prezident ČSR T. G. Masaryk, politik a diplomat Dr. Eduard Beneš, politik a štátnik N. S. Chruščov, čsl. prezident armád. gen. Ludvík Svoboda; maliari a ilustrátori – Janko Alexy, Ľudovít Fulla, Martin Benka; ľudoví umelci bratia Ján a Martin Santrirárovci, hudobní skladatelia – Alexander Moyzes; herec Július Pántik a mnohí ďalší.

Na záver krásny citát P. O. Hviezdoslav

„Jak tu slastno, jak tu milo v šumnom Sliači. Nebež, neleť kratochvíľo. Čuj ten vtáčí hlas, jak zvšiaď sa prihovára nám; vidz: jako vetvy stromov – nebodaj tiež známosť stará.

K sebe zovú, vonne kynú, pod nimi zdroj žblnkotavý... Zhovej, zhovej kratochvíľo. Nač sa viazať na hodinu? dosť riecť: buďte zdravý dosť – a smutne tiahnuť domov...“

Certifikáty kvality